História

V údolí Papradna žil človek už v neskorej dobe kamennej, o čom svedčí nález úlomkov brúsenej kamennej sekery. Na vrchu Žiar bola predhistorická signalizačná stanica. Na vrchu Žilín bol malý Hrádok s trojnásobným kamenným valom. Prvá historická správa o obci Papradno pochádza z roku 1525. Obec a okolitý chotár patrili feudálnemu panstvu Bytča. Ucelený Papradňanský chotár vznikol v 15. storočí oddelením sa od pôvodného chotára Veľká Jasenica, feudálneho panstva Bytča. Osídľovanie obce Papradno nastalo v 14. až 16. storočí valašskou kolonizáciou, určovanou feudálnym panstvom Bytča.

Poddanstvo sa dedilo na pokolenie. Poddaní plnili feudálnemu panstvu Bytča poddanské dávky peňažné, naturálne a robotné. Robotné povinnosti boli: kosenie lúk, sušenie trávy, stavanie kolíb v horách, pasenie oviec a iných hospodárskych zvierat, lesné práce, vozenie dreva, brvien na pílu v Stupnom, cestné práce a iné roboty podľa potrieb panstva. Valachom poskytovalo panstvo niektoré privilégiá v úľavách poddanských povinností podľa noriem valašského práva a zvyklostí. Výsadné postavenie mali valašskí vojvodovia, ktorých si valasi volili so súhlasom vrchnosti a ktorí mali súdne právo v priestupkových veciach v mene vrchnosti. Pôvod osídlenia obce valašskou kolonizáciou a postupný rozvoj valašstva si vyžiadali aj svoju verejnú správu, ktorú zabezpečoval valašský vojvoda volený valachmi regiónu so súhlasom vrchnosti.

Symbolom valašského osídlenia obce i valašstva a sídla valašského vojvodu v Papradne je zachovaný odtlačok – erb so znakom stojaceho barana na pažiti – pečať obce Papradno z roku 1757, ktorú richtári dlhodobo používali. V roku 1637 bolo v chotári Papradna trvale usadených 14 valachov a viacero kočovných valachov, vyhýbajúcich sa súpisu a poplatkom, bývalo v horách. Za panstva Podmanických valasi Papradna niekedy prepásali dobytok až za Javorník k Bečvám a ako náhradu dodávali barany a syry panstvu Vsetín a Rožňov. Osídľovaním chotára Papradna postupom času vznikli kopaničiarske osady napr. Podjavorník, Majer, Košiary, Podhúboč a iné. Niektoré z nich po dlhodobom opustení stavieb už zanikli. V roku 1649 Papradno prevzala do prenájmu grófka Biháyrová (zrejme i panský majer v Papradne), čo bolo dôsledkom zhoršenia sociálnych pomerov papradňanského poddaného ľudu.

Po skončení poddanstva v roku 1848 sa postupne rozvíjal slobodnejší spôsob zamestnania a hospodárenia. Chov oviec klesal a chov hovädzieho dobytka sa rozširoval. Zvyšovali sa poľnohospodárske i lesné práce. Rozvíjali sa rôzne remeselnícke práce a činnosti. Malá úrodnosť pôdy s primitívnym obhospodarovaním a výťažok z chovu dobytka nepostačovali na obživu a potreby u väčšieho poctu domácností a platenia daní. Bieda a hlad naďalej pretrvávali. Chudobné prírodné podmienky nútili ľudí hľadať zárobok pre obživu. Chodievali v skupinách na poľnohospodárske práce najmä do Nemecka a Maďarska. Na práce chodila i mládež od 11 rokov. Odchádzali na Hromnice – február a vracali sa na Luciu – december.

Asi od roku 1880 a najmä v rokoch 1900 až 1910 odchádzali muži, niektorí i so ženami, za prácou do Ameriky, po roku 1918 do Francúzska. Mnohí sa tam natrvalo usadili. Maďarizácie úradov, škôl a verejného života sa neubránila ani obec Papradno. Oficiálne pomaďarčenie názvu obce na Kosárfalva bolo uskutočnené v októbri 1906. Pomaďarčený názov obce Kosárfalva v doslovnom preklade znamená Košikárska dedina. Názov zrejme vychádzal z vtedajšej, okrem iných remesiel, aj košikárskej výroby v obci. Tento pomaďarčený názov obce zanikol v roku 1918 vznikom Československej republiky. Už od dávnej minulosti sa niektorí občania zaoberali včelárstvom. Včelstvá udržiavali pôvodne v dutých drevených kladách – klátoch, neskôr v doskových úľoch. Okolo roku 1900 vznikla miestna včelárska organizácia a získavala odborné znalosti pre rozširovanie včelárstva, čo pretrváva do súčasnosti. Medzi najstaršie papradňanské remeslá patrí šindelárstvo a tesárstvo od vzniku drevenej dediny. Ľudia sa tiež zaoberali výrobou dreveného náčinia , tkaním plátna a súkna, šitím odevných častí a krpcov, pletením, košikárstvom, kolárstvom, rezbárstvom, výrobou vozov a vodných kolies na mlyny a píly, ojedinele aj drotárstvom. Rozšírilo sa tiež výšivkárstvo rôznych vzorov v niekoľkých farbách. Výšivky sa dodávali rakúsko-uhorskému spolku Isabella, po vzniku Československej republiky spolku Detva a po roku 1945 LUD-u v Brezne a Slovene Bratislava, čo však už zaniklo.

Začiatkom 20. storočia bola rozšírená výroba okrúhlych perleťových, neskôr hliníkových spôn a spínadiel na oplecká. Ešte v polovici 20. storočia sa vyrábali bezdierkové hranolové píšťaly a dlhé pastierske trúby. Už pred rokom 1623 bola v obci valchovňa. Najstarší vodný kamenný mlyn bol postavený v roku 1619. V 19. storočí bola v obci pálenica. Údajne sa nachádzala aj grófska továrnička na výrobu papiera. Obec Papradno pôvodne charakterizovala výrazne potočná radová zástavba. Z prelomu 19. a 20. storočia sú trojpriestorové zrubové domy (izba, pitvor, komora) so sedlovou šindlovou strechou, štítom a podlomenicou, okolo okien a dvier je bodová výmaľba nárožia sú často obielené. Zrubové hospodárske stavby stoja na konci otvoreného dvora. Ešte v 1. polovici 20 storočia sa budovali na horských lúkách maštale pre hovädzí dobytok. Dobrovoľný požiarnicky zbor bol založený v roku 1896 – 98 a je najstaršou organizáciou v obci. Slovenský Červený kríž bol v obci založený v roku 1935. V obci tiež pôsobí Krúžok priateľov prírody, Poľovnícke združenie Javorník, Klub dôchodcov a ZO ZŤP.